„Príď, večer som sama,“ povedala a tisíc rokov stará morálka si len bezmocne povzdychla. Vedela, že keď príde, tak jej neodolá. Len čo sa stane potom, keď noc lásky pominie?
Pôvodne to vyzeralo na jednu z bežných návštev s povrchnými rozhovormi. Ale vďaka ich stále odvážnejším pohľadom sa celý večer vyvíjal úplne inak. Pohľady, ktoré si venovali, boli natoľko žiarivé, že bolo nemožné nepreciťovať ich po celom tele. Boli plné túžby, poznali to obe. Niekoľkokrát na seba v minulosti podobne hľadeli. Neodolateľne ich to dráždilo, ale nikdy o tom spolu nehovorili.
Vivien sa roztápala v Nelinom pohľade, túžila zostať s ňou spojená, s jej energiou, no stále sa jej spúšťal nejaký rozumový alarm, ktorý jej naladenie prerušoval. Prepadali ju nechcené, no veľmi dlho vyživované myšlienky. Čo by na to jej muž? Čo by na to jej vnútorné ja? Čo jej sľuby?
V hlave sa jej vynoril rozhovor, ktorý mala s Danielom pred mnohými rokmi. Vtedy ešte neboli manželia, len spolu chodili. Raz sa ho po milovaní spýtala, či si myslí, že jej bude schopný, byť celý život verný. „To ti nemôžem teraz sľúbiť, láska,“ povedal. Aj keď si doteraz pamätá na nehu v jeho hlase a tón, ktorým vyjadroval ľútosť nad možnými ľudskými slabosťami, veľmi ju to zabolelo. Vedela, že ju miluje a že ona bezhranične miluje jeho a chápala, že to s ich láskou nesúvisí. V tom veku bola pre ňu predstava, že by mohol mať aj inú ženu, absolútne neprijateľná. No a už vôbec by jej nenapadlo, že by, možno skôr než on, zatúžila po inej žene práve ona.
V podobnom období sa o nevere rozprávala so starším kamarátom, ktorý už nežije. Jeho slová sa jej v posledných dňoch zjavovali neustále. Pripomínali jej dialóg, ktorý viedli počas letnej noci pri hojdačkách v mestskom parku. „Vieš, čo môže do života štyridsiatnika priniesť nevera? Ožije, naberie úplne inú energiu, novú vášeň, druhý dych,“ presviedčal ju vtedy, čím nabúral jej názory na manželstvo a šťastný monogamný vzťah až do konca života. Mala len šestnásť a nedokázala sa s jeho názormi stotožniť. Neverila, že by ich niekedy prijala a pochopila. A už vôbec si nemyslela, že sa k nim bude vracať po vyše dvadsiatich rokoch od jeho smrti. Že si ich bude pamätať a absolútne sa s nimi stotožní.
A teraz je tu ona! Jej vysnívaná ženská láska, ktorej toľké mesiace odoláva. Cítila, ako do toho celého vpadá a prestáva odolávať pokušeniu, ktorému vlastne vo svojom hlbokom vnútri odolávať vôbec nechce. Vnímala, ako v nej ožívajú bunky, ako sa celé jej telo napĺňa novým druhom lásky a otvára sa v neprejavenej forme sexuality.
„Myslíš, že keď sa spolu dve ženy milujú, je to nevera?” spýtala sa jej Nela ako keby jej čítala myšlienky.
„Neviem. Kiežby to ako nevera chápané nebolo,” vydolovala zo seba.
Dívala sa jej do očí a hľadala v nich odpoveď, možno záchranu, aby sa z toho napätia posunuli niekam ďalej.
„Kdesi som čítala, že v dávnych védických dobách si ženy navzájom odovzdávali sexuálnu energiu a potom ju prinášali svojmu mužovi,” povedala Nela a čakala, čo na to ona.
„To je ale dobrý odrb na mužov. Vieš to?“
„Neviem, čo iné by som ešte na teba vytiahla, aby som ťa zbavila výčitiek,” odvetila rezignovane, usmiala sa, no neprestávala jej hľadieť do očí.
Občas aj na jej pery.
Občas aj všade, akoby ju láskala pohľadom po celom tele. Bolo jasné, že ju nemá v úmysle zbaviť len výčitiek, ale aj nohavičiek.
„Myslím, že keby si tak veľmi nemilovala svojho muža a bola by si vo svojich tvrdeniach pravdivá a schopná niesť za ne následky, nebola by si teraz tu.”
„Kde by som bola?” spýtala sa a zarazene hľadela na Nelu.
„V náručí iného muža. A určite by nebol jediný,” odvetila s istotou, že jej pravda je nespochybniteľná.
Vivien musela sama pred sebou priznať, že i keď jej priateľka vychádza iba z vlastných poznaní, má pravdu. Áno, páčili sa jej aj iní muži, ale nedovolila si v hlave rozvíjať čo i len predstavu o tom, aké by to bolo, keby sa milovala s niekým iným ako s vlastným mužom. Hoci tušila, že Daniel bol smelší aj mimo svojich predstáv, neskúmala, ako je na tom s inými ženami. Nechcela o nich vedieť. Bolo by čudné, keby im dokázal odolávať a neznesiteľné, keby o nich vedela.
„Ženu považuješ za menšie zlo,” dopovedala Nela, akoby si bola úplne istá, že vie, čo za myšlienky sa objavujú v hlave jej priateľky a neprestávala do nej zabárať pohľadom hlbšie a hlbšie.
Vedela, že ju Nela odhalila. Na túto zlomovú pravdu o sebe samej sa však v danej chvíli nedokázala sústrediť. Bola príliš vzrušená z pohľadov, ktoré do seba vzájomne zakliesňovali. Málokomu dovolila, aby sa s ňou takto prepájal. No ju priam pozývala, aby do nej prenikala
a zmiešavala si s ňou svoju energiu. Jej pohľady boli také silné ako dotyk, tak aký silný potom môže byť dotyk samotný?
„Keď sa ma dotkneš, roztopím sa,” povedala Vivien. Okrem jej pier sa žiadna časť jej tela nepohla.
„Aj toto je nevera?” spýtala sa Nela a vyslala smerom k svojej priateľke teplo s prianím, aby ho zacítila…
„Záleží, koho sa budeš pýtať.”
