Krátka poviedka, ktorú som napísala veľmi veľmi veľmi dávno. Možno ju nájdete v mojej budúcej knihe, ale zatiaľ sa s ňou rada podelím s vami, mojími milými čitateľkami.
Keď som sa tak veľmi bála lásky
,,Pôjdeme na miesta, kde ťa nik nepozná,” povedala som Enji, kamarátke, ktorá sa preslávila zdravými receptami na sociálnych sietiach. ,,A dáme si spolu vyprážaný syr!” Navrhla som jedlo, na ktoré som ju tak rada nabádala a z času na čas si ho so mnou predsa len dala, aj keď nebolo bežnou súčasťou jej jedálnička.
,,Pôjdeme na miesto, kde nepoznám ani samú seba,” odvetila.
,,Bolo to krásne, keď si bola mojou múzou,“ povedala som a pohladila ju po ramene.
,,Bola som tvojou múzou?“ spýtala sa. Bolo badateľné, že ju to prekvapilo.
Prikývla. Keď som si včera predstavovala, ako sa jej priznám, sľúbila som si, že budem odvážna a budem jej pritom pevne hľadieť do očí.
,,Prečo som ňou prestala byť? Bolo to pre mňa veľmi príjemné obdobie, keď sme boli spolu intenzívnejšie.“
,,Potrebovala som v sebe zastaviť všetko preto, aby som sa od teba odpútala,“ odvetila som. Po rozchode so Sárou, mojou ženskou láskou, som sa lásky celkom bála. Je to smutné, keď máte strach z toho, že sa zaľúbite.
Prikývla.
,,Nie je to škoda, že sme spolu tak málo? Teraz, keď si o nás aj tak všetci myslia, že spolu niečo máme?“ spýtala sa s úmyslom rozosmiať ma.
,,Myslíš, že si to myslia? Mne to nik nepovedal. Nemám pocit, že si to niekto z môjho okolia myslí. Teda, Filip zjavne áno. ”
Spýtavo na mňa pozrela.
,,Tuším, čo chceš povedať,“ zastavila som ju. Kedysi sa ma na to pýtala.
Filip na Enju naozaj žiarlil. Vnímal ju ako hrozbu. Možno preto, že bola na rozdiel od Sáry slobodná. A možno aj preto, lebo mal veľmi silnú intuíciu.
,,Nechcela som vtedy, aby si to vedela. Nechcela som, aby sa medzi nami čokoľvek udialo.“
Hľadela na mňa a pozorne počúvala valiaci sa prúd mojich slov.
,,Nie, že by si ma nepriťahovala. Priťahovala, ale nemala som odvahu ťa chcieť.“
,,Prečo?“
,,Nezvládla by som to. Prvú noc, keď sme spolu kdesi boli, som poprosila všetky bytosti, aby si sa ma nedotkla. Bolo to veľmi provokatívne. Mať ťa vedľa seba. Vedela som, že by som to nezvládla.“
,,Čo by si?“
,,Zhorela by som v tebe a rozpadla by som sa na popol. Neviem, čo by zo mňa zostalo. Túžila by som ťa vlastniť a bez tvojej pozornosti by som to neustála. Našťastie som o tom vedela. Bolo to krátke, veľmi nové, ale sebazachraňujúce.
,,A ja som si myslela, že sa ti nepáčim,“ odvetila s vážnosťou, akoby prehodnocovala v hlave spomienky na okamihy, ktoré spolu strávili samé.
,,Nie. To naozaj nie. Veľmi si sa mi páčila, ale nešlo to. Chýbala mi vtedy láska k sebe a aj tú trošku, ktorú som do seba dostávala, by som preniesla na teba,” priznala som sa jej.
,,To je nádherné, čo si povedala,“ pristúpila ku mne bližšie. Objali sme sa. ,,Je to jedno z najkrajších vyznaní, aké mi kto povedal.“
,,Chcela by som ešte niekedy byť tvojou múzou.“
,,Dnes by bolo všetko inak. Ja som iná,“ odtiahla som sa, aby som na ňu lepšie videla. ,,Dnes by som sa ťa tak veľmi nebála,“ zhlboka som sa nadýchla a urobila som gesto, ktoré používam, keď zvyknem ďakovať nebesám.
Enju to rozosmialo, ale nebola som si celkom istá, či moje gesto správne pochopila.
,,Dokázala som to!“
,,Čo?“
,,Povedať ti to!“
Potom sa už len smiala, lebo ju napĺňala radosť z môjho priznania.
,,Celé tie mesiace som si vravela, že ku mne nič necítiš, že to nie je možné a napokon si mi otvorila úplne inú pravdu.“
Naozaj som sa jej bála.
Po rozchode so Sárou som bola ako keby moje telo nemalo pokožku. Zraniteľná a doráňaná. Začať si s Enjou by pre mňa v tom období znamenalo, doráňať sa a nevedieť sa poskladať. Aj keď sa teraz javilo, že by bolo všetko úplne inak…
Úryvky z mojej knihy Milenky si môžete prečítať na tomto linku.
